V časoch 1. Československej republiky platil tzv. Zákon o potulných Cikánech prijatý za účelom zamedzenia kočovného života u Rómov. Neskôr, v čase druhej svetovej vojny sa Rómovia stali občanmi druhej kategórie. Veľa Rómov našlo smrť v koncentračných táboroch. Po roku 1948 sa komunistický režim neúspešne pokúšal riešiť situáciu rómskej menšiny. Zamedzil kočovaniu Rómov, zlikvidoval rómske osady a Rómov rozptýlil po krajine. Akékoľvek snahy o systematické riešenie rómskej problematiky sa končia príchodom vojsk Varšavskej zmluvy. Zmena vzťahu štátu voči rómskej komunite prichádza v roku 1991. Vláda Slovenskej republiky prijala tzv. Zásady vládnej politiky Slovenskej republiky voči Rómom. Rómovia sa oficiálne stávajú menšinou. Bohužiaľ, žiadna ponovembrová vláda nedokázala situáciu okolo rómskej problematiky uspokojivo vyriešiť. Rómovia sa stali obľúbenou barličkou v rukách rozličných politických strán v snahe naháňať volebné percentá.
Na mieste je otázka. Ako ďalej ? Vzhľadom na neznalosť pomerov v rámci sociálnej práce nemôžem a ani nedokážem podať konkrétne návrhy, ktoré šmahom ruky vyriešia situáciu okolo rómskej problematiky. Cítim však, že istým veciam by mala byť venovaná špeciálna pozornosť.
1. Rómovia sú ľudské bytosti – Myslím si, že ľudia sa nedelia na zlých Rómov a dobrých Nerómov. Ak sa napríklad o Rómoch hovorí, že zneužívajú sociálny systém štátu, podobné prípady môžeme nájsť aj u Nerómov. Na čo narážam ? Žiaden zákon, žiadna snaha o riešenie rómskej problematiky nebude úspešná ak budú v spoločnosti existovať stereotypy.
2. Informovanosť – V riešení rómskej problematiky majú dôležitú úlohu média. Považujem za nesmierne dôležité informovať o úspechoch v práci s rómskou komunitou. Netreba však zatajovať či bagatelizovať negatívne javy, ktoré sa okolo Rómov objavujú. Aj vďaka informovanosti medzi ľuďmi možno búrať predsudky či stereotypy. Ak si média nezvládnu robiť svoju prácu, Rómovia budú hodnotení ako ,,paraziti‘‘. Ruka v ruke bude zároveň stúpať aj podpora radikálnych riešení. Systémové kroky nikoho nebudú zaujímať.
3. Pomoc najlepším možným spôsobom – Každá rómska komunita je svojim spôsobom originálna. Originálnym preto musí často byť aj riešenie problémovej situácie v rámci príslušnej rómskej komunity. Niekde slávi úspechy kvalitná práca terénneho sociálneho pracovníka. Na inom mieste môže mať úspech mimovládna organizácia. Pozitívny výsledok môže dosiahnuť aj Róm, ktorý požíva rešpekt medzi svojimi. Kam svojou myšlienkou smerujem ? Činnosť štátu by sa v prvom rade mala zamerať na vyriešenie problémov v rámci určitej rómskej komunity. Myslím si, že štát by mal v prvom rade zastrešovať prácu všetkých šikovných a ochotných ľudí. Uvediem príklad. Uchádzač o pozíciu terénneho sociálneho pracovníka v obci Gemer musí nutne absolvovať aspoň I. stupeň vysokoškolského štúdia v obore sociálna práca. Myslím si, že po splnení daného kritéria sa z človeka automaticky nestáva odborník na rómsku problematiku. A naopak, aj človek bez daného vzdelania môže v práci s rómskou komunitou dosahovať úspechy.
Na záver námet na premýšľanie. Dokážeme problémy Rómov naozaj vyriešiť. Dokážeme tiež zachovať zvyky Rómov a pritom docieliť aspoň rešpekt medzi rómskou minoritou a nerómskou majoritou ?
